Byť vodcom svorky, to nebolo nikdy jednoduché. Kolegovia čakajú rozkazy, tvária sa pritom tak, akoby ich životy boli v stávke. No a možno aj sú. Bohužiaľ toto nie je prípad titulu Tom Clancy's Ghost Recon Advanced Warfighter 2 (skrátene GRAW 2). Tu vaši po zuby ozbrojení americkí občania pomlčka vojaci stoja ako takí tupí roboti, neustále na slovo počúvajúci vaše rozkazy. Totálne im absentuje vlastná osobnosť, ako aj snaha urobiť čokoľvek na vlastnú päsť. Už po prvej chvíľke hrania vám bude jasné, že oni za to vlastne nemôžu, pretože takýchto poslušných ich naprogramoval vývojársky tím. No ani to nezaženie pocit, že ste si so svojimi psíkmi vybehli na letnú prechádzku. Nie že ich zabudnete v aute, to by sa vám uvarili.

Vezmime si toto základné negatívum nabok, pretože nechcem, aby ste si mysleli, že GRAW 2 je zlá hra. Podľa môjho názoru došlo oproti minulému pokračovaniu série k posunu o hodný kusisko vpred. Znova máte svoj tím, pozostávajúci z tzv. Ghosts (alebo aj Duchov). Natíska sa porovnanie ich názvu s osobnosťou, pretože ako som už naznačil, správaním pôsobia doslova ako duchovia. Robia, čo im naprogramujete a je iba na vás, ako kvalitne to budú robiť. Ide predsa o taktický simulátor vojny, preto sa tak aj na titul dívajte.

Najväčším potešením je naplánovať úlohu, a následne sledovať, ako sa vás plán uberá (alebo neuberá) želaným smerom. Zavše ste v diaľke a sledujete ako vaše „detičky“ plnia nastolené príkazy. Potom už len nepriatelia, vyobrazení červenými trojuholníkmi padajú, ako zhnité hrušky. Nepriateľmi sú pritom teroristi zo slnkom zaliateho Mexika. 

Ako som už písal, vy sami nemusíte vypáliť ani jeden jediný náboj. Stačí len všetko správne sa už len „viezť“. Na rozdeľovanie všakovakých príkazov poslúži viac ako dobre taktická mapa. Prešla viacerými obmenami a je omnoho intuitívnejšia a prijateľnejšia, ako by ste si pod slovom „taktická“ mohli predstavovať.

Na druhej strane môžete bojovať ako osamelý vlk a nechať svojich psíkov (alebo aj detičky), stáť na mieste výsadku, kým vy vykonáte špinavú robotu. Stačí si nastaviť obtiažnosť na náročnejšiu a hra sa zrazu úplne zmení. Z tupých, často do rany vbiehajúcich protivníkov sa stávajú abnormálne inteligentní protivníci, snajprujúci po oknách budov. Pri takejto obtiažnosti to na vlastnú päsť neprejdete. Stačí jediné zaváhanie a môžete ísť od začiatku. Ocenia to najmä pedantní hráči, no tí, túžiaci po rýchlosti a nasadení, budú asi sklamaní.

Aj keď počúvajú na slovo, niekedy budete mať doslova chuť ich zaškrtiť. Nevtipkujem, to úprimne vážne. Vykonanie každej činnosti im neskutočne dlho trvá, o čom sa presvedčíte už pri začiatkoch hrania. Najkomickejšie situácie prichádzajú vtedy, keď máte nastúpiť do vrtuľníka a odletieť z miesta misie preč. Vždy sa stane, že vy si budete pekne sedieť vo vrtuľníku, kým vaše detičky budú nešikovne skúšať, ako sa to lezie do vrtuľníka, alebo kde to vlastne ste. Pripadalo mi to, ako keď nastupuje domov dôchodcov do autobusu a aj zdolanie dvoch schodíkov dokáže znamenať neprekonateľnú prekážku. A ešte ak k tomu všetkému v pozadí prebieha odpočítavanie bomby, ich to akoby vôbec nezaujíma.

Musím ešte spomenúť, že aj keď hráme iba hru na PC, nemáte pri nej pocit, že ste naozaj vo vojnovej hre. Chýba jej nasadenie, tak typické pre Call of Duty, či iné bojové série. Už vidím tie rady fanúšikov GRAW, omieľajúce výhovorku, že ide predsa o taktickú strieľačku. Musím im dať za pravdu, no mne osobne sa štýl, najprv naplánujme celú akciu a potom obďaleč sledujme, čo sa bude diať, zdá prinajmenšom neforemný.

Ak ste v práci pod tyranskou nadvládou a v súkromí túžite byť tým najvyšším vy, jednoznačne si kúpte titul GRAW 2. Tam budete rozdávať príkazy a každý vás bude počúvať na slovo. Taktiež platí uvedené odporúčanie pre nadriadených, ktorých majú zamestnanci niekde. Inak je GRAW 2 lepší ako GRAW, no istotne nie až tak dobrý, akým bude GRAW 3.

naše hodnotenie: 80%